Údené, soľou alebo octom konzervované potraviny sú škodlivé, až karcinogénne. Ďalšie škodlivé látky sa dostanú do potravín buď pri poľnohospodárskej výrobe (napr. herbicídy, postrekové látky) alebo pri priemyselnej výrobe potravín (konzervačné prostriedky, farbivá, atď). Je pravda, že potravinárske normy obmedzujú ich množstvá tak, aby nevzniklo bezprostredné ohrozenie, avšak pri dlhodobom používaní a pri súhre viacerých škodlivín môžu mať vážne následky.
Čo môžeme proti škodlivinám robiť?
– čo najmenej konzerv, údenárskych výrobkov, továrensky zhotovených potravín, ranej zeleniny zo skleníkov (dusičnany),
podľa možnosti pestovať zeleninu a ovocie bez chemikálií,
nakupovať od pestovateľov, ktorí používajú biologické metódy hospodárenia.
Vysoký obsah škodlivín je jedným z argumentov, ktorým v zahraničí bojujú proti nadmernému konzumovaniu mäsa. Vnútornosti a morské ryby obsahujú zvyčajne vysoké percento ťažkých kovov, teľacie a hydina často obsahuje menej škodlivín ako hovädzie, ale je nevýhodné pre vysoký obsah tuku.
Zo zeleniny k nežiadúcim látkam patria dusičnany, ktoré za istých podmienok vytvárajú v organizme karcinogénne nitrosamíny. Z jednotlivých druhov zelenina najviac dusičnanov obsahuje špenát, cvikla, karfiol, reďkovka, šalát (na jar viac ako v lete), najmenej strukoviny, uhorky, paradajky, paprika. Mrkva a cvikla majú najviac dusičnanov v hornej a dreňovej (strednej) časti koreňa. Nitrosamíny sa tvoria hlavne pri nedostatku vitamínu C, ktorý ich tvorbu tlmí.