Pri pôste prebiehajú v organizme intenzívne čistiace a regeneračné procesy, okrem toho odpočíva tráviaca sústava, ktorá u niektorých ľudí pracuje bez prestania vo dne v noci, čím sa vyčerpáva a degeneruje.
Pri pôste je dôležitá aj motivácia. Nútené hladovanie vyvoláva veľmi nepríjemné pocity – to je dôvod, prečo sa pôstu bojíme – ale ak sme správne motivovaní, dá sa zniesť a po jeho absolvovaní je človek telesne aj duchovne akoby omladnutý. Možno povedať, že motivácia je prvok, ktorý odlišuje pôst od hladovania.
Čo sa týka druhu motivácie, lekári a liečitelia odnepamäti aplikovali pôst ako terapeutický prostriedok – ako taký bol nazvaný „operáciou bez noža“. Podľa názoru niektorých ľudových liečiteľov postiť sa jeden deň v týždni je účinná prevencia proti väčšine chorôb. Tzv. Hildegardina medicína, založená na stredovekých medicínskych spisoch, ktorá sa úspešne šíri v nemeckej jazykovej oblasti, považuje pôst za základný liečebný zásah pri väčšine chorôb (Hertzka, 1987). V Sovietskom zväze špecializované liečebné ústavy pomocou pôstu dosahujú mimoriadne úspechy.
Okrem toho vo všetkých veľkých kultúrach sa ľudia postili^ vyšších, duchovných pohnútok. Pozitívne účinky pôstu na psychiku sú zvláštnym, ťažko vysvetliteľným tajomstvom. Orientálna múdrosť aj kresťanská prax sa zhodujú na tom, čo si každý z nás môže overiť na sebe: nevieme prečo, ale pri pôste dochádza k akémusi upokojeniu psychiky, na vlastný život aj svet okolo nás sa začíname pozerať s láskyplným nadhľadom, naša myseľ sa otvára pre etické hodnoty a duchovný svet.
U niektorých ľudí pri vynechaní pravidelného stravovania dochádza k vzniku „neprekonateľného“ podráždenia. Môže to byť signálom, že jedlo slúži ako náhrada za chýbajúce naplnenie vyšších duchovných a citových potrieb. Je to reakcia podobná abstinenčnému príznaku po odňatí drogy. Ani v takomto prípade by sme sa nemali vzdať blahodárneho účinku pôstu, ale robiť to postupne. Môžeme začať s tým, že sa raz do týždňa uspokojíme s jednoduchým obilným jedlom, neskôr znížime dávku, potom vynecháme jedno jedlo, napr. večeru – pijeme iba nesladený utišujúci čaj (medovka, materina dúška).
Pomáha ľahká telesná práca, prechádzka s hlbokým dýchaním, duševná práca a teplý (nie horúci) kúpeľ. Nezabudnúť na pozitívnu motiváciu, postiť sa treba v dobrej nálade, v pozitívnom vzťahu k ľuďom, v očakávaní dobrých účinkov.
Sovietski autori odporúčajú pôst len na vode (používajme vodu prevarenú alebo 24 hodín odstátu), iní dávajú prednosť pôstu o zeleninových šťavách, najmä mrkvovej, a liečivých čajoch.
Pôst dlhší ako 2-3 dni by sme nemali robiť bez porady s lekárom, bez svedomitej prípravy. Je veľmi dôležité dodržať správnu techniku najmä pri prechode na normálnu stravu, v opačnom prípade si môžeme ublížiť.
Môžeme odporúčať:
– raz do týždňa, najlepšie v piatok na konci pracovného týždňa, 12,24 alebo 36 hodinový pôst (vynechať 1,2 alebo 3 jedlá),
– 3-denný pôst, môžeme robiť raz až štyrikrát do roka. Návod podľa sovietskych autorov:
1. deň: len zelenina a ovocie, večer prieplach čriev deň: úplná hladovka, pijeme len vodu (2-3 litre)
2. deň: pijeme len zeleninové šťavy a čaje (2-3 litre)
3. deň: ľahká vegetariánska strava
Pritom režim dňa, denné práce prebiehajú normálne.
Pri pôste sa odporúča pobyt na čerstvom vzduchu a očistné procedúry, ako výplach hrubého čreva, čistenie pokožky kúpeľom, čistenie pľúc hlbokým dýchaním. Intenzívne čistenie v organizme vylučuje toxické látky, čistiace procedúry pomáhajú telu zbaviť sa ich.
Pôst sa neodporúča pri krajnom oslabení, cukrovke denutriciou a acidózou, myokarditíde, pri psychózach a depresiách.