Stravujeme sa nebezpečne?

Podľa odhadu výskumníkov z roku 1980 v Spojených štátoch amerických umiera ročne asi 365 000 osôb na niektorú formu rakoviny. Znamená to asi 1 000 úmrtí denne na túto chorobu. Výskumníci sa pokúsili nájsť tie faktory, ktoré – prirodzene, vo veľmi hrubom odhade – by mohli zodpovedať za takú vysokú úmrtnosť. Za 35 percent všetkých príčin úmrtí, vyvolaných niektorou formou rakoviny – čo predstavuje asi 350 smrtí denne -, zodpovedajú fajčenie a nadmerné pitie alkoholu! Je to neúmerne vysoké číslo, najmä ak si uvedomíme, že postihnutí si vlastne zhubnú chorobu a smrť privodili sami. Iba asi 5 percent celkového počtu úmrtí na túto chorobu (asi 50 denne) prisúdili styku ľudí s karcinogénnymi látkami pri výkone povolania (karcinogénnymi nazývame tie látky, ktoré po vstupe do buniek organizmu môžu v nich vyvolať rakovinový rast). Len zhruba 3 percentá úmrtí (okolo 30 denne) treba pripísať na vrub ionizujúcemu žiareniu; podľa odhadu za dve tretiny tohto počtu zodpovedá celkové žiarenie okolo nás (tzv. pozadie) a jednu tretinu treba pripísať na vrub žiarenia (rontgenového a liečebného), ktoré sa používa v zdravotníctve. Za 2 percentá úmrtí na rakovinu sú zodpovedné podľa amerických výskumníkov „zvrhnutia“ niektorých neškodných nádorov a chorôb, celé 1 percento úmrtí však zaviňuje podávanie liekov s veľmi silným biologickým účinkom na človeka. Napokon asi 9 až 10 percent celého počtu úmrtí na rakovinu si vedci vôbec netrúfli zaradiť do nijakej kategórie. Príčinu vzniku tohto pomerne vysokého počtu, 90 až 100 úmrtí denne, považujú za neznámu, „spontánnu“ rakovinu. Prirodzene, nie je to celkom správne označenie, lebo rakovina – a ani iná choroba – nevzniká spontánne, sama od seba. 1 keď sa tento termín často používa, znamená iba to, že nepoznáme faktor, ktorý chorobu vyvolal. Ale čo to má všetko spoločné so stravou? Ak si spočítame všetky uvedené percentá celkového počtu úmrtí na rakovinu za rok v Spojených štátoch severoamerických, dostaneme hodnotu 55 až 56 percent A celý zvyšok, t j 44 až 45 percent, čo predstavíme asi 450 úmrtí na rakovinu denne, je podľa názoru vedcov dôsledkom stravy a stravovacích charakteristík súčasného, tzv civilizovaného človeka. Tento počet úmrtí na rakovinu, zapríčinený nevhodnou stravou (neadekvátna skladba a nesprávne postupy pri jej príprave), je veľmi vysoký Ak si uvedomíme, že podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie osemdesiatim až devatdesiatim percentám počtu vznikajúcich rakovinových ochorení možno predísť (vylúčením fajčenia a alkoholu, odstránením karcinogénnych látok zo životného a pracovného prostredia, opatrnejším používaním liekov a žiarenia v zdravotníctve, a nie v poslednom rade vhodnou stravou), vidíme, že už i pomerne malé zmeny v stravovacích charakteristikách človeka súčasnej civilizácie by mohli znamenať veľký krok v prevencii vzniku tejto nebezpečnej choroby V našej vlasti je počet úmrtí na rakovinu približne 200 na 100 000 obyvateľov ročne, no počet ochorení (incidencia) je asi vyše 300 na 100 000 obyvateľov I keď u nás sa odhad počtu príčin úmrtí na rakovinu nespracoval, da sa odôvodnene predpokladať, že iba zmenou skladby stravy, jej úpravy a stravovacích návykov obyvateľstva by sa mohlo dosiahnuť podstatne zníženie tohto smutného čísla. Prečo však pripisujeme práve strave a stravovacím charakteristikám takú významnú úlohu pri vzniku ochorenia na rakovinu ? Prečo by to nemohli byt povedzme genetické faktory či životne prostredie znečistené karcinogénnymi látkami? Jedna príčina však nevylučuje druhú Vznik rakoviny sa dnes nepovažuje za chorobu, ktorú vyvoláva jediná, presne určená príčina Predpokladá sa, že na vzniku tejto choroby spolupôsobí celý rad vonkajších (z prostredia), ale i vnútorných (z organizmu) faktorov Iste, pri ochorení na rakovinu zohráva svoju úlohu i genetická podmienenosť, i individuálna odolnosť človeka, ale za najbezprostrednejšie pôsobiaci faktor treba predsa len považovať vplyv prostredia do čoho treba zahrnúť i stravu človeka Aké máme dôvody na takýto predpoklad? Na celom svete sa dnes uskutočňuje veľmi intenzívny a rozsiahly výskum, ktorého cieľom je zistiť a potom i vylúčiť tie faktory zo života človeka, ktoré by mohli viest ku vzniku rakoviny Zistilo sa, že v niektorej krajine, napríklad v Japonsku, existuje pomerne presné percentuálne rozloženie výskytu jednotlivých druhov tejto choroby u obyvateľstva, povedzme X percent rakoviny žalúdka, Y percent rakoviny pľúc, Z percent rakoviny močového mechúra V inej krajine však môže byt toto percentuálne rozloženie výskytu chorôb celkom rozdielne, pri niektorých druhoch vyššie, pri iných nižšie Napríklad v USA sa zisťuje výskyt P percent rakoviny žalúdka, R percent rakoviny plúc, S percent rakoviny močového mechúra Toto rozloženie je pomerne stále a charakteristické pre obyvateľov danej krajiny a ich životného štýlu vrátane stravovacích návykov Čo sa však stane, ak sa, povedzme, Japonci vysťahujú do Spojených štátov? Spočiatku sa percentuálne rozloženie počtu jednotlivých druhov rakovín v etnickej skupine prisťahovalcov nebude meniť Postupne, podľa toho, ako sa daná etnická skupina prispôsobuje životnému štýlu svojho nového domova, začne sa u nich meniť i percentuálne rozloženie ochorení na rôzne druhy rakoviny Druhá až tretia generácia prisťahovalcov si už skoro úplne osvojila životný štýl – a často i stravovacie návyky novej vlasti – a výskyt jednotlivých druhov rakovín sa veľmi priblíži percentuálnemu rozloženiu, ktoré prevládalo v hostiteľskej krajine Preto sa dnes za jednu z významných príčin vzniku rakoviny považujú práve socio-ekonomicke faktory, t j životný štýl sledovanej skupiny ľudí, čo bezprostredne súvisí i so spôsobom stravovania človeka Napríklad v niektorých tropických krajinách, kde je rozšírené žutie listov betelových orechov (Areca Catechu), sa vo zvýšenej miere vyskytujú rakoviny ústnej dutiny a hltanu oproti tym krajinám, kde žutie listov týchto orechov nie je natoľko rozšírené, výskyt rakoviny hrubého čreva je v americkom štáte Connecticut až pätnásťkrát vyšší ako v Ugande, čo sa dáva do súvislosti so zvýšenou konzumáciou masa u Američanov. Môžeme teda odôvodnene predpokladať, že strava hrá významnú úlohu pri vzniku ochorenia človeka na rakovinu Akými spôsobmi však rozličné jedlá tento vplyv prejavujú? V zásade tromi spôsobmi Predovšetkým jedlá môžu obsahovať karcinogénne látky, ktoré rakovinu vyvolávajú. Ďalej môžu z našej stravy chýbať dôležité látky, ktoré pôsobia proti vzniku tejto choroby (antikarcinogenne látky, napríklad niektoré zložky rastlín či mikroprvky) Napokon, buď pri úprave stravy, alebo vzájomným pôsobením niektorých nezávislých zložiek jedál môžu v strave, či dokonca až v organizme vznikať rakovinotvorné latky, ktoré sa v nej prv nenachádzali Preto chceme na nasledujúcich stranách upozorniť na to, ktoré zložky stravy môžu obsahovať škodlivé prímesi, a pomôcť pri ich vylúčení z nášho jedálneho lístka. Poukážeme i na to, aké zložky stravy môžu obsahovať látky s protirakovinovým účinkom a ktoré to sú; ich častejší výskyt na jedálnom lístku by mal pomôcť v prevencii vzniku tejto choroby. Pozrieme sa i na to, akých chýb sa dopúšťame pri úprave pokrmov. Tieto nesprávne postupy môžu v našej strave zvýšiť obsah karcinogénnych látok. Napokon uvedieme niekoľko jednoduchých pravidiel týkajúcich sa stravy a životného štýlu moderného človeka, ktorých zachovanie by malo účinne chrániť človeka pred vznikom nebezpečnej choroby – rakoviny.