Je známe, že tepelná úprava spôsobuje značné straty enzýmov, vitamínov a znižuje využiteľnosť minerálnych látok. Najviac znehodnocuje potraviny opätovné zohrievanie, preto jedlá konzumujeme čerstvé. V opačnom prípade vzniká nedostatok vitamínov, minerálov a enzýmov, čo spôsobuje zvýšenú únavu a malátnosť a neskôr aj zdravotné poruchy.
Najšetrnejší spôsob prípravy jedál je nevariť, vôbec teda konzumovať ovocie a zeleninu v surovom stave vo forme šalátov – pozri recepty.
Ďalšou možnosťou je mliečne kvasenie, vhodné na zimné konzervovanie, ale aj na krátkodobé použitie. Mliečne kvasená zelenina si zachová biologické hodnoty, je ľahšie stráviteľná a spestrí nám jedálny lístok. Návod je v prílohe.
Čo sa týka tepelnej úpravy, najšetrnejší spôsob je krátkodobé (asi 5 minút) dusenie postrúhanej alebo nakrájanej zeleniny. Ťažko stráviteľná alebo zvädnutá zelenina si vyžaduje tepelnú úpravu. Niektoré druhy, napr. pór, je lepšie variť alebo dusiť s malým množstvom vody.
V zime konzumujeme zeleninu konzervovanú mliečnym kvasením alebo sušením, mrazenú aj uskladnenú na zimu. Vhodným rozšírením zimného sortimentu (a nielen zimného) je klíčené obilie, strukoviny a iné semená, ktoré sú chutné, bohaté na vitamíny a dajú sa vypestovať v každej kuchyni. Spôsob použitia je v 6. časti.
Zelenina konzervovaná octom alebo v soli je podľa výskumov – samozrejme vo väčšom množstve – karcenogénna.