Vlákninu tvorí nestráviteľná celulóza, hemicelulóza, lignín, pektíny a ďalšie látky. Na látkovú výmenu má mnohostranný priaznivý účinok:
vytvára pocit sýtosti na niekoľko hodín a tým zabraňuje prejedaniu spolu s vitamínom C pôsobí preventívne, ba liečivo proti artérioskleróze chemicky viaže toxické látky, ktoré potom odchádzajú stolicou keďže je nestráviteľná, zväčšuje objem stolice, tým zabraňuje zápche a urýchľuje prechod črevami, eliminuje alebo redukuje pôsobenie rizikových látok v potrave na organizme, zabraňuje spätnej absorbcii už raz vylúčeného cholesterolu z čriev. Znižovanie cholesterolu podporuje aj sójový proteín.
Vláknina má aj ďalšiu výhodu v tom, že spomaľuje enzymatický rozklad polysacharidov, takže jednoduché cukry ako konečný produkt trávenia polysacharidov prichádzajú do krvi iba postupne a nevyžadujú zásah regulačných mechanizmov, ktoré pomocou inzulínu znižujú obsah cukrov v krvi. To je veľmi výhodné najmä pre cukrovkárov, ktorí zavedením celozrnných obilnín často môžu výrazne znížiť dávky inzulínu (malinínu).
Na tomto mieste môžeme citovať Bratislavčana E. Gintera (1987), autora svetového objavu funkcie vitamínu C pri odbúravaní cholesterolu v organizme. Spolu s vitamínom C treba podávať pektín, prítomný napríklad v zelenine a ovocí. Pritom priaznivejšie pôsobia prirodzené makromolekulárne komplexy, napr. protepektín, ako priemyselne získané látky s menšou molekulou. To je dôvod, prečo „pôvodné africké obyvateľstvo má v krvi veľmi nízke hladiny cholesterolu a veľmi nízky výskyt ochorení obehového systému a na druhej strane veľmi vysoký obsah vlákniny v strave. To platí aj o vegetariánoch v priemyselných štátoch.“ (Ginter 1987)
Významné zdroje vlákniny sú zelenina, ovocie a celozrnné obilie. V bielej múke je asi 10-krát menej vlákniny ako v celozrnnej múke alebo v obilí. To je skutočnosť veľmi závažná, pretože v našej bežnej strave je 3-4-krát menej vlákniny, ako by to bolo z fyziologického hľadiska potrebné.